17. november –
Medzinárodný deň študentstva
Deň, ktorý sa viackrát významne zapísal do našej histórie. A do
vedomia širokej verejnosti na celom svete.
Od udalostí, ktoré sa stali 17. novembra 1939, uplynulo už 70 rokov.
17. november nám pripomína výročie nacistického útoku na Karlovu
univerzitu v Prahe, ktorý sa uskutočnil po demonštráciách československých
študentov proti okupácii Československa a proti zabitiu medika Jana
Opletala, ktorý patril k prvým obetiam fašizmu u nás.
Špeciálne nemecké jednotky SS
a SD prepadávali vysoké školy a internáty v Prahe, Brne
a Příbrame. Počas útokov bolo 9 študentských vodcov okamžite popravených
a vyše 1200 študentov bolo odvlečených do koncentračných táborov. Navyše,
všetky české vysoké školy zostali dočasne zatvorené..
V roku 1941 bola táto udalosť odsúdená medzinárodnou študentskou
úniou.
Pokrokoví študenti si uvedomili, že 17. november nebol len dňom útoku na práva, slobodu a životy československých študentov, ale útokom na práva všetkých študentov. Preto tento deň bol vyhlásený za Medzinárodný deň študentstva – v kalendári mu patrí dnes čestné miesto – stal sa symbolom boja študentov za slobodu.
O 50 rokov neskôr sa 17. november opäť významne zapísal do našich dejín.
Boli to opäť študenti, ktorí vyšli 17.novembra
1989 do ulíc, aby si pripomenuli smrť medika Jana
Opletala, zatvorenie vysokých škôl a súčasne protestovali proti
komunistickému režimu.
Táto mohutná demonštrácia za slobodu a demokraciu bola na Národnej
triede v Prahe policajnými zložkami tvrdo potlačená. Vyvolala však veľkú
solidaritu občanov Československa, ktorí sa postavili proti policajnému
násiliu, politickému útlaku a neslobode. Všetky akcie, ktoré sa odohrávali
na uliciach, prebiehali pokojnou cestou. Vyústili do takzvanej „Nežnej
revolúcie“. Viedli k pádu komunizmu,
k zvoleniu Václava Havla za prezidenta Česko-slovenskej republiky
a umožnili slobodné demokratické voľby.
17. november - štátny sviatok, ktorý oslávime ako Deň boja za slobodu
a demokraciu.
Študenti neboli a nie sú len pasívnymi pozorovateľmi svojho
okolia, ale naopak práve oni
v zlomových momentoch vyburcujú spoločnosť k názoru. A za to im
aj dnes právom patrí právom vďaka nás všetkých!