<<< HLAVNÉ MENU
 << O ŠKOLE
  < TVORBA ŽIAKOV A PROFESOROV

Básne

Ako prísľub umierajúcej hviezdy,
že bude večne živá
prichádza vánok
z hlbiny zeleného svetla
lesov
život sa miluje
s vôňou ihličia
na machu
vlhkom
studenom
plazivo zohrievanom krásou
ticha.

Ticha lesných jahôd
skrytých za červeňou
ukradnutej
slnečnej lásky
v katedrále
so stropom vtáčej slobody.
povznášajúca sa prázdnota
s jediným poslaním:
BYŤ

Psst:
Prečo?
Zmizol vesmír,
ticho, zmizol Svet.
Sme tu!
To sa ti len zdá
život je sen
raz sa prebudíš
a…
Čo?
Nebudeš môcť klásť otázky.
Už sa
nemám na čo pýtať.
Nič tu nie je.
Nič menom Človek.
Všetko s veľkým N.

Evik

Divočina

Zaspala som na jesenných listoch,
boli oranžové, červené, žlté…
A rovnako divoký sa mi sníval sen…

V ňom stál si uprostred jarnej lúky,
naokolo veľa pestrých kvetov,
slnko mi svietilo do očí a na celú tú lúku
a ty si sa ku mne blížil pomalým krokom.

Začal fúkať vietor,
slnko sa zatiahlo, začal padať dážď
a ty si mi cez burinu z kvetov podával ruku.

Udrel blesk a lúka sa rozhorela,
cítila som teplo okolo seba,
hoci z neba sálal chlad
a tvoja ruka tam zrazu nebola.

Kričala som,
cez plamene som zbadala hviezdy
a prosila ich o pomoc,

ony uhasili oheň pre môj krik.

Zrazu som tam bola sama,
len ja a nič iné navôkol,
žiadne kvety, žiadne hviezdy,
len tma a popol.
Strach.

Vtom som sa prebrala
a ty si ležal v lístí vedľa mňa
a smial si sa,
krásne si sa smial a zvieral mi ruku.

Slnie

Vlastná tvorba

Čo napíšem, prózu, báseň?
Zaspievam vám peknú pieseň?
Sedím, čakám na Múzu,
Okusujem ceruzu.

Pieseň, tú som vylúčila,
aby som vás nezničila.
Napíšem vám príbeh krátky?
Nezmôžem sa na dva riadky.

Rozhodnem sa pre básničku,
Už mám skoro polovičku.
Hľadám pritom správne slová,
bude z toho báseň nová.

Prvý riadok, druhý riadok,
vzniká mi tu neporiadok.
Píšem, škrtám, hľadám,
od únavy padám.

Múza, tá sa kdesi fláka,
posteľ, spánok, to ma láka.
Necítim si ramená,
úloha je spravená.

Jana Ambrušová