<<< HLAVNÉ MENU
 << O ŠKOLE
  < TVORBA ŽIAKOV A PROFESOROV

SŤAŽNOSŤ

Píšem sloh. Kto? Ja. Skupenstvo molekúl. Úplne bezvýznamné pre existenciu tejto planéty
a života na nej. Ale aj tak som rád, že som jej obyvateľom. Nechápem, ako to so mnou môže
vydržať. Stále jej niečo beriem a vôbec nič jej nedávam. Ale nie som sám. Takých sú nás
miliardy. Miliardy rovnakých tiel a pritom každé úplne iné. V každom tele je uväznená
osobnosť a každé telo je otrokom tej vlastnej osobnosti. Ale žiadna osobnosť nevydrží dlho
sama. Prečo? Neviem. Človek je asi spoločenský tvor a pre život potrebuje ešte aspoň jedno
telo s osobnosťou. Keď medzi nimi preskočí iskra, stáva sa otrokom ďalšej osobnosti. Tá ho
utešuje, ale ho aj zarmucuje. Má to spolunažívanie význam? Neviem. Ale aj tak sa
sprevádzajú životom. Akým životom? To záleží na samotnej osobnosti, ako sa so životom
vysporiada. Stále od iných osobností počúvame, čo máme robiť, aby sme sa mali dobre. "Uč
sa!" "Ako sa to správaš a obliekaš?" "S kým sa to stýkaš?" A mnoho iných fráz iných
osobností počujeme denne desiatky. Ale možno za všetko vďačíte práve tomuto. Neviem, ako
sú na tom ostatné mladé osobnosti, ale mňa už to nebaví. Stále počúvam, čo mám robiť, o čo
sa mám snažiť a s kým sa mám stýkať. Už ma nebaví počúvať opravené verzie chýb, ktoré
urobili iné osobnosti, keď boli v mojom veku. Stále za mňa niekto rozhoduje a niekto mi
diktuje môj vlastný život. Kričia z pódií: "Verte v mňa!" a ľudia im veria. Nie je to trochu
naivné? Neviem. Ja im veriť nebudem. Nechcem, aby mi niekto hovoril, ako mám žiť, ako
mám dospievať a ako sa mám správať. Ďakujem vám za prejavenú starosť o moju vyvíjajúcu
sa osobnosť, ale chcem žiť sám za seba a sám si rozhodovať o svojom vlastnom osude.
Nikomu sa za svoj život a životný štýl nemienim ospravedlňovať. Nikomu nechcem
vysvetľovať, prečo. Som svoja vlastná osobnosť ako ste boli aj vy. Tak ma, prosím, nechajte.

Michal Horváth