<<< HLAVNÉ MENU
 << O ŠKOLE
  < TVORBA ŽIAKOV A PROFESOROV

Ako sa učí bez učebníc?

Prešlo neuveriteľných dvanásť rokov od pádu starého režimu. Zmenilo sa toho tak veľa, že na
to niekedy nestačíme reagovať. Mobilný telefón pred pár rokmi nosili zbohatlíci ako šperk,
dnes ho máme v školskom poriadku. Email bol ešte nedávno pre žiakov sklovitá hmota
používaná na šperky, no dnes mi popletení študenti napíšu do písomky, že Kelti poznali e-
mail. Internet poznajú mnohí lepšie než ja. No jedna vec sa predsa len nezmenila. Učebnice
dejepisu. Sú stále tie isté, ibaže nerobia spoločníkov študentom, ale kolegovi Blažekovi v
sklade učebníc.
Občas, keď sa to novinárom a politikom hodí, píšu sa o tom celostránkové články v
renomovaných denníkoch. Ale nevyvolá to celospoločenskú diskusiu. Iba ak diskusiu v kúte
našej zborovne medzi dejepisárkami, do ktorej sa občas zapoja dve nemenované nemčinárky a
jeden veterán- slovenčinár. A ešte minidiskusie medzi dejepisárkou a jej študentom
Šimončičom, ktorý číta noviny a má aj názor.
Naša spoločnosť má celkom určite iné problémy a kauzy. Kto je teda za tento stav
zodpovedný?
V novinách sa dočítame, že "dejepisná obec", pretože je "rozdvojená". (Názor pracovníka
ministerstva školstva, SME, 27.3.2002).
Časť "dejepisnej obce"- učitelia dejepisu- sa tomu čuduje, pretože existuje len jedna ich
stavovská organizácia (SAUD- Slovenská asociácia učiteľov dejepisu) a v nej nijaká
rozdvojenosť nie je.
Druhá časť "dejepisnej obce"- historici- tvrdí, že konkurz na učebnice v rokoch 1995- 96
(za ministrovania pani Slavkovskej) bol "následne zmanipulovaný... a kolektív, ktorý bol
touto úlohou poverený, to nezvláda." (Národná obroda, 24.4.2002).
Nuž, o všetkom určite neviem, ale v konkurznej komisii som vtedy bola a viem, že
kolektív, ktorý bol pani Slavkovskou poverený napísať učebnice sa umiestnil na
poslednom(!), treťom mieste. Víťazný kolektív z Nitry z neznámych dôvodov učebnice
nenapísal. Prečo, to vedia asi len oni.
Učebnica pre prvý ročník gymnázií je na svete už druhý rok. Je taká, aká je. Mohla byť
lepšia, ale aj horšia. Moji prváci (1.B) v nej našli zopár faktografických chýb v tabuľkách. V
pripravovanej dotlači sa tieto drobné chyby určite odstránia. Tie veľké asi nie.
Encyklopedičnosťou je však chorý celý školský systém, nielen učebnice dejepisu. Na tom nič
nezmení ani autorský kolektív učebnice, ani jej lektori.
Učebnice pre druhý ročník sú zatiaľ v rukopise, prvý diel (národné dejiny) mal byť
hotový vlani.
Učebnice pre tretí ročník sú najproblematickejšie a najpotrebnejšie zároveň, pretože
mapujú dvadsiate storočie. Na nich sa ešte len začalo pracovať.
Ako bude vyzerať celoštátny maturitný test, ktorý sa bude pravdepodobne týkať
dnešných druhákov, keď nie sú učebnice? To nevie nikto a zdá sa, že to ani nikoho netrápi.
Ministerskí úradníci sa striedajú, čas beží a jedna celá generácia študentov je odchovaná na
diktovaní. Akokoľvek to metodicky "ošperkujeme", vždy to bude len diktovanie a prednáška.
Čo ako sa učiteľ snaží, celé dejiny sveta a vlastného národa sa inak za tri roky urobiť nedajú.
Mimochodom, máme najmenej hodín dejepisu spomedzi postkomunistických krajín.
Aj slovenský učiteľ by rád so žiakmi diskutoval na aktuálne témy ako jeho rakúsky či
nemecký kolega. Aj on by rád poznal názor všetkých tridsiatichšiestich v triede, nie iba troch-
štyroch. Ale slovenský učiteľ dejepisu sa bojí ochorieť, nesmie chýbať a ak ide suplovať
telocvik, trápi žiakov opäť dejepisom. A aj tak v treťom ročníku celý zúfalý skončí niekde v
polovici 20. storočia.

Na záver ešte poznámka môjho kolegu- kamaráta z Gymnázia v Považskej Bystrici, s
ktorou sa plne stotožňujem: "Dejepis najviac prznia právnické fakulty. Aký význam majú
prijímacie testy, ktoré nedokážu vyriešiť ani profesori dejín?" (SME, 27.3.2002)
Odpovede si skúste dať sami

PhDr. Zuzana Rybová, lektorka učebníc dejepisu pre 1. a 2. ročník gymnázií poverená MŠSR